| Expedícia vznikla ako dobrá reakcia na vysielanie na Palúchu, takže sme sa rozhodli ísť na Veľký Tríbeč. Každý mesiac nech je aj dobrá kóta, ale aj nejaká horšia - tam, kde ešte ľudia nevysielali, alebo sa odtiaľ vysielalo len málo. Príprava nebola ani zďaleka taká precízna ako na Palúch, ale bola. V piatok som si pohádzal veci do ruksaku asi za 10 minút. To bolo všetko. V piatok navečer som mal akciu, kde som bol do 23:00 a ešte sa išla trošku zapiť. No domov som došiel o 01:00 a o 01:30 som už sladko spinkal. Ale o 4:00 som už vstával. O 5:00 som už bol u Brča a balili sme veci. 6:25 sme konečne prvýkrát stíhali dopravný spoj – autobus. Pred 7:00 sme stáli v Solčanoch a mohli sme sa vydať na cestu. Po modrej sme išli smer Dekanova chata, kde sme si oddýchli, presnejšie: 45 minút sme sedeli pri ohnisku. |
| Tu sa nám krásne otváral pekný výhľad do doliny, aj keď bol opar, bolo pekne vidno. Zastavili sme sa pri pomníku, ktorý tam bol postavený v roku 2006. Z asfaltovej cesty sme odbočili do lesa do peknej strminy a začali nás hriať lýtka. Vystúpili sme do sedla pod Veľkým Tríbečom a odtiaľ sme hľadali Pustovníkovu studničku, aby sme mohli nabrať vodu do bandasky. A potom rovno priamo na kótu. |
| Tu už Brčo hľadá signál a oznamuje domov, že už je hore. |
| Takto vyzerala kóta, mierny kopček smerom dolu, čistinka 20 x 10 m, celkom slušné pre stavbu antény. No a keď sme postavili anténu, stožiar, zistili sme, že prestavba plošného spoja je chybná a starý kábel s plošákom zostal doma. Tak to je problém! Mali sme však ohlásenú návštevu zo Solčian – chalani bikeri ma prídu pozrieť, tak som ich hneď využil. Dopravili sme prostredníctvom Brčovho otca kábel do Solčian a odtiaľ už cestoval k nám na kopec. Chalani došli, čakali ich už naše klobásky, pečené na rošte. Očividne im veľmi chutili. Kým jedli, my sme sa pustili do práce na anténe. Zapojili sme ju, doladili a poďme s ňou hore. |
| A takto to už vyzeralo v konečnej podobe. Tentokrát len so smerovkou, na stane bola potom ešte pogumovaná fólia. Nie kvôli dažďu, ale kvôli prudkému nárazovému vetru, ktorý sme mali hlásený aj z Veľkej Javoriny, aj zo Žalostinej. |
| Takéto zátišia sa mi podarili, keď som sedel na lavičke pri kríži a pil nemenovaný energetický nápoj. |
| Potom sme si dali večeru - čo iné, ako naše obľúbené klobásky na rošte - a išli sme do stanu vysielať. Mimochodom, už nechcem pečené klobásky ani vidieť, teda aspoň do ďalšieho portable určite! Pritom ešte vznikla krásna momentka. |
| A potom už len slávne neslávne vysielanie. Kóta Tríbeč nie je zlá, ale keď, tak len pre Slovensko. A to konkrétne západné Slovensko. Odtiaľ sme počuli všetky slovenské stanice od západu až po stredné Slovensko. Na Moravu to moc nešlo, pretože tam trošku tieni Považský Inovec (1042 m), ale cez ten to ešte ako-tak preletelo, ostatné kóty sú do 950 m. Cez pohorie Strážov (1213 m) to už tak nešlo. A tak z Moravy išli tie stanice, ktoré boli niekde na portabli, alebo tie silnejšie z domácich QTH. Tie slabšie, bohužiaľ... |
| V celkovom resumé: - 68 spojení - 4593 kilometrov - 67 km priemer na QSO - DX 203 km s Vlastom Ostrov /p Takže slabota, slabota, možno niekedy nabudúce, keď nebude kam vybehnúť, tak aj Veľký Tríbeč postačí, ale inak pôjdeme po silnejších kótach. Ďakujeme všetkým za spojenia, ktoré sa podarili a ospravedlňujeme sa tým, s ktorými to spojenie (ani tentokrát) nevyšlo! Nech Vám to lieta! Za exp. Marco Polo pozdravuje Kaso Partizánske. 73! |
Marconi Partizánske CL-83